DUŠIČKY

Jesenné sviatky Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých nás pobádajú ku milým spomienkam. Lebo človek mnohokrát žije a čerpá zmysel z vlastných spomienok a zo spomienok svojich blízkych. Je chvályhodné, že na tie zlé zabúdame a uchovávame si v pamäti len tie dobré, krásne a nádherné. Lebo zloba v človeku je negatívnym prvkom. Prirodzenosťou človeka je tešiť sa, ale aj smútiť.

Aj keď sa o tomto čase viac zameriavame na melanchóliu, nostalgiu, spomínanie na mŕtvych, ktoré sú spojené s návštevami cintorínov, kde naši blízki odpočívajú v pokoji. Zapálením sviečky, zopnutím rúk a tichou modlitbou im preukazujeme poslednú službu lásky, ktorú môžeme pre ich nesmrteľné duše ešte vykonať. I tu srdce hýbe naším životom. Pobáda nás ku krokom na miesta posledného odpočinku telesných schránok a pozostatkov ľudí, ktorí boli našimi príbuznými, priateľmi, a inými dôležitými ľuďmi v určitom období našich životov.

Pre veriacich deň dušičiek, nie je len spomienkou, ale zároveň aj modlitbou k Bohu, aby ich duše prijal k sebe do večného domova, kde nájdu trvalý pokoj a šťastie bez konca. Veniec a svieca preto nie sú len obyčajným konvenčným znakom, ale hlbokým gestom vzájomnej spolupatričnosti.

Vencom si našich zosnulých uctievame a sviecou vyjadrujeme vieru a nádej vo večný život. Svieca, ktorú kladieme na hrob zahalený toľkou tmou, naznačuje žiariace svetlo, ktoré preniká temnotou smrti a nám dáva nádej, že život sa neskončil tu v smrti a v hrobe, ale že z tejto temnej brány smrti je východisko do nového svetla a života.